Ombudsman Európskej únie

Novovzniknutým kontrolným orgánom ochrany práva je verejný ochranca práv, známy aj ako ombudsman. Tento inštitút vzniká začiatkom 19. storočia vo Švédsku ako dôsledok potreby osobitnej ochrany občanov proti nezákonným rozhodnutiam orgánov štátnej správy a byrokratickým prieťahom. Predovšetkým v druhej polovici 20. storočia je postupne zavádzaný do väčšiny európskych demokratických štátov a jeho postavenie, najmä v krajinách kopírujúcich románsky model prokuratúry je prijímané s určitou rezervovanosťou.
Rôzne prístupy k postaveniu a úlohám ombudsmana viedli v jednotlivých krajinách k vytváraniu rôznych inštitútov, ktoré boli všeobecne označované za ombudsmana. Z hľadiska rôznych kritérií možno jednotlivé typy ombudsmanov rozdeliť z hľadiska

a) ich kreácie na
- parlamentných ombudsmanov, ktorých zriaďuje parlament,
- ombudsmanov výkonnej moci vymenovaných do funkcie najčastejšie vládou bez priamych väzieb na parlament,
- neštátnych ombudsmanov, ktorý sa vytvárajú v treťom sektore,

b) rozsahu pôsobenia
- celoštátnych a regionálnych, či dokonca obecných,
- so širokou pôsobnosťou a špecializovaných na určité oblasti (napríklad ochranu spotrebiteľa).