OPEC a jeho postavenie na svetovom trhu

Vďaka širokému využitiu a výhodným úžitkovým vlastnostiam nadobudla ropa ako strategická surovina a obchodná komodita nevídaný význam. V súčasnom svete sú prakticky všetky štáty v určitom zmysle slova na tejto surovine závislé. Pre vyspelé krajiny, ktoré sú väčšinou jej importérmi, je doteraz nielen významným zdrojom energie, ale aj jedným zo základných produkčných vstupov pre celý petrochemický a farmaceutický priemysel. I pre štáty exportujúce túto surovinu predstavuje významný, ba často jediný zdroj ich konvertibilných príjmov a teda aj jediný prostriedok na udržanie ekonomického rastu.

Táto závislosť je najciteľnejšia pri skupine menej rozvinutých krajín, pri ktorých ropa predstavuje často viac ako 95 % exportu, avšak aj prevažná väčšina krajín OPEC, až na Indonéziu odvíja svoj rozvoj od výšky výnosov z vývozu tejto vzácnej suroviny.¹ V roku 2000 predstavovala priemerná denná celosvetová ťažba ropy približne sedemdesiatšesť miliónov barelov, z čoho podiel organizácie dosahoval asi dve pätiny. Pri súčasnej úrovni ťažby doteraz známe zásoby ropy vystačia na približne štyridsať rokov, avšak krajinám mimo OPEC len asi na dvadsaťpäť rokov. Z toho vyplýva, že svetové hospodárstvo má zhruba pol storočia na to, aby našlo za ropu alternatívne, efektívne, ale najmä dostupné zdroje energie a náhradné suroviny. 

Pre krajiny vyvážajúce ropu vzniká paradoxne oveľa závažnejšia situácia, nakoľko takmer stopercentná interdependencia ich spoločenského i politicko-ekonomického rozvoja na rope a fakt, že po roku 2030 sa pravdepodobne nebude táto vzácna tekutina prakticky nachádzať vo väčšom množstve nikde inde ako na ich území, bude spoločenstvo dostávať do čoraz zložitejšej ekonomickej ale aj politickej a geostrategickej situácie.