Optické vodiče

História vláknovej optiky sa datuje viac ako 200 rokov späť. Už v roku 1840 Daniel Collodon a Jacque Babinet dokázali, že svetlo môže byť vedené pozdĺž tryskajúcej vody. V roku 1930 Heinrich Lamm prvýkrát demonštroval prenos obrazu pomocou optických vodičov, a tým začal vývoj optických vodičov.
Optické vodiče využívajú na prenos dát svetelné vlny, v ktorých sú dnes zformované informácie v podobe bitov . Svetelné vlny sa šíria v sklenenných alebo v plastových vláknach, ktoré sú obalené ochranným káblom. Aby mohli optické vodiče fungovať je nutné, aby bol vo vláknach úplný odraz svetla.
Výhody optických vodičov sú v rýchlosti a objeme prenesených dát v porovnaní s metalickými vodičmi. Ďalšia nesporná výhoda je v ich hmotnosti oproti metalickým vodi-čom. Jedna z nevýhod je ich krehkosť, čím sa môžu ľahko poškodiť.
Využite optikých vodičoch je hlavne v telekomunikačnej oblasti na prenos informácií. Ďalej sa využíva na prenos svetla hlavne v medicíne a v technike.