Organizácia a manažment inštitúcií EU

Roku 1945, na konci druhej svetovej vojny, hrozilo mnohým európskym krajinám hladovanie. Medzinárodná pomoc poskytovaná prostredníctvom OSN a Marshallov plán (1947) umožňovali pomalé zotavenie.
Marshallov plán znamenal poskytnutie lacných amerických úverov všetkým európskym krajinám, ktoré ich potrebovali. Komunistické štáty ho však odmietli kvôli jeho antikomunistickej povahe. Okamžitou prioritou povojnového obdobia bolo nájsť cestu k harmonickému mierovému spolunažívaniu. Francúzsko pociťovalo najväčšiu potrebu mieru a bezpečnosti, čo v jeho predstavách znamenalo obmedzenie ekonomického a priemyselného potenciálu Nemecka.

Roku 1950 francúzsky minister Robert Schuman navrhol vytvorenie spoločného francúzsko-nemeckého trhu pre uhlie a oceľ (Schumanova deklarácia), ktorý by spravoval nadnárodný orgán, aby bola výroba uhlia a ocele v obidvoch štátoch podriadená spoločnej kontrole -ESUO. Spoluzakladateľom a predsedom ESUO bol Jean Monnet, inak považovaný za architekta Európskeho spoločenstva a zároveň predseda Akčného výboru za Spojené štáty európske. Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) vzniklo ako štruktúra, v ktorej mohli európske štáty pokojne existovať a ekonomicky sa rozvíjať. EHS bolo ratifikované Rímskymi protokolmi v marci 1951. Prvotným záujmom bolo zachovanie mieru, ale v ďalších rokoch zohrali dôležitú úlohu aj ekonomická spolupráca a rozvoj.
Parížska zmluva bola podpísaná 18.apríla 1951, s účinnosťou od 23. júla 1952 a bola zakladajúcou zmluvou ESUO.