Organizácia vojenskej služobnej kynológie na slovensku

1.1 História vojenskej kynológie
Objavené piktogramy, kresby a fosílie kostí jaskynných ľudí a psov nám naznačujú úzke spolužitie ľudí a psov už v praveku. Pes bol neoddeliteľnou súčasťou spoločenstva ľudí v každodennom živote, spočiatku slúžil ako nástroj vhodný pri zaobstaraní potravy nutnej na prežitie. Neskôr keď rôzne kmene ztačali proti sebe bojovať, či už kôli potrave alebo územiu, začali sa objavovať tzv. vojnové psy.Vojnové psy boli neoddeliteľnou a štandardnou súčasťou armád po celom svete.Najstarším známym vojnovým psom bl mastff z Tibetu, ktorý zdomácnel už v dobe kamennej. Úlohou vojnových spov bolo napádať protivníka ktorý mu prišiel do cesty, vyradiť ho z boja, prípadne aj usmrtiť. Približne 1000 rokov p.n.l došlo v Mezopotámii k primiešaniu krvi tibetských dogovitých psov do miestnych molosoidných plemien.Tieto psy sa používali ako vojnové psy. Prakolískou vojnových psov je nehostinný kraj v okolí Himalájí. Prapredok dnešnej Tibetskej dogy sa pre svoje kvality postupne rozšíril k susedným národom, ktorí ho používali na ochranu stáda, dvora a na lov veľkej zveri. Aj Attilu Hunského sprevádzali štvornohý strážcovia pri dobývaní Európy. Indiáni v Severnej Amerike vužívali služby psov ako stážcov a na nosenie nákladu. K najväčšiemu nasadeniu vojnových psov došlo vo Francúzsku počas vojny francúzskeho kráľa Františka I. so španielskym kráľom Karlom V. Ako pomocný zbor španielskeho kráľa nastúpil oddiel 400 bojovníkov so 400 mohutnými mastifmi vystrojenými širokými vojnovými obojkami. Neskôr s použitím strelného prachu sa postupne menil spôsob vedenia vojny a tým sa zmenilo aj taktické využitie psov. Úloha psov ako aktívnych bojovníkov sa menila na pomoc a podporu vojakov na bitevnom poli. Napoleon Bonaparte sa spoľahol na vinikajúce zmysli psov a nechal ich pripútať k múrom Alexandrie v Egypte. Tieto psy predstavovali stážny systém rannej výstrahy veľmi podobný dnešným strážnym psom.