Orgány súdnej moci

Súdy Slovenskej republiky sú nezávislé a nestranné štátne orgány, ktoré garantujú základné občanské práva a slobody. Rozhodujú v prípade porušenia zákonnosti a ústavnosti, sú garantom ochrany práva. Vykonávajú svoju činnost na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov (Ústava SR, siedma hlava, druhý oddiel, čl. 141). Sústavu všeobecných súdov, ktoré vykonávajú aj trestné súdnictvo, tvoria
a) Najvyšší súd Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
b) krajské súdy (je ich osem),
c) okrasné súdy (je ich 45),
d) Špeciálny súd so sídlom v Pezinku s postavením krajského súdu,
e) vojenské obvodové súdy (sú tri),
f) Vyšší vojenský súd so sídlom v Trenčine


Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti(čl.124 Ústavy SR). Obsah pojmu ochrana ústavnosti je naplnený právomocou Ústavného súdu, ktorej bude venovaná celá nasledujúca kapitola. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom. Táto formulácia znamená, že Ústavný súd jednak vykonáva osobitný druh súdnictva v rámci realizácie súdnej moci na Slovensku, a jednak vyjadruje oddelenosť a samostatnosť Ústavného súdu od inch vrátane sústavy všeobecných súdov.

Sudcovská nezávislosť je vedúcou ideou, či základnou zásadou konštituovania a existencie súdov. Vďaka nej sú sudy hlavnými garantmi ochrany práv fyzických a právnických osôb na území štátu. Sudcovská nezávislosť zabezpečuje sudom jednak adekvátne postavenie vo vzťahu k iným štátnym orgánom a jednak ich funkčnosť, ktorá sa prejavuje v nestrannom rozhodovaní sudcov.

Sudca Ústavného súdu:
 je viazaný iba ústavou,
 nie je viazaný nijakými pokynmi od kohokoľvek, ktoré by sa týkali obsahu jeho rozhodovacej činnosti, vrátane pokynu smerujúcemu na vykonávanie dokazovania,
 nemá oprávnenie predbežne vyjadrovať prejudiciálne názory, ani komentovať vlastné súdnoprocesné postupy, ani podávať právne rady účastníkovi konania alebo inej osoby.

Funkcia Ústavného súdu vzniká ustanovením do funkcie, ktoré prebieha v parlamente a konečné slovo má prezident republiky.
Kandidátom na funkciu sudcu Ústavného súdu môže byť len občan Slovenskej republiky.

Podľa činnosti Ústavného súdu rozlišujeme:
 plénum Ústavného súdu,
 senáty Ústavného súdu,
 predsedu Ústavného súdu,
 podpredsedu Ústavného súdu,
 sudcov Ústavného súdu,
 spravodajcov Ústavného súdu,
 súdnych poradcov Ústavného súdu,
 kanceláriu Ústavného súdu.

Funkcia Ústavného súdu vzniká ustanovením do funkcie, ktoré prebieha v parlamente a konečné slovo má prezident republiky.
Kandidátom na funkciu sudcu Ústavného súdu môže byť len občan Slovenskej republiky, ktorý:
 má pasívne volebné právo do Národnej rady SR,
 dosiahol vek najmenej 40 rokov,
 má vysokoškolské právnické vzdelanie,
 je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní.