Pedagogika 19. storočia (Pestalozzi, Herbart, Fröbel, Tolstoj, Ušinskij)

ÚVOD

Otázky výchovy patria v živote človeka k výsostne dôležitým otázkam jednotlivca i spoločnosti. Skúmaniu výchovy sa venujú vedy o výchove. Objasňujú výchovu zo svojho špecifického uhla pohľadu, analyzujú rôzne aspekty tohto zložitého fenoménu, ktorý je zásadne dôležitý pre rozvoj osobnosti človeka, život s ľuďmi a so sebou samým.

Pedagogika sa tradične definuje ako veda o výchove - edukácii, konkrétnejšie veda o výchove a vzdelaní. Medzi vedami o výchove má pedagogika osobitné miesto svojím komplexným, systémovým prístupom.

Pedagogika je pomerne mladá veda. Vyčlenila sa z filozofie, podobne ako psychológia, sociológia a ďalšie vedy.

Pedagogické myslenie 19. storočia je zastúpené množstvom významných osobností vo viacerých krajinách Európy aj v anglosaskom prostredí.

Pedagogické myslenie v 19. storočí

Až do 19. storočia sa o prírodovedu zaujímalo len niekoľko jednotlivcov, a preto nebolo nutné analyzovať technické procesy. Vzhľadom na obrovský rozvoj prírodovedy v 19. storočí sa začína rozvíjať a zdokonaľovať aj technika, čím bol objavený jej praktický význam pre výrobnú prax a odhalený jej zmysel. Koncom19. storočia rozvoj hlavných priemyselných odvetví už nebol mysliteľný bez úzkej spolupráce moderného spôsobu výroby a technológií s vedou.

Popisovaná skutočnosť sa mení na skutočnosť analyzovanú, vyjadrenú a redukovanú pojmovým systémom, rekonštruovanú s cieľom využitia pre svoju vlastnú potrebu. Len čo sa prírodovedecká koncepcia stala základom modernej techniky, osvojuje si ju široký okruh ľudí. Tak vzniká priestor pre inštitucionálny charakter vzdelávania. V prvej polovici 19. storočia sa začína meniť aj obsah učebníc. Svet človeka sa oddeľuje od analyzovaných prírodných javov. Príklad z prírody nemusí v sebe obsahovať morálny rozmer, musí však byť javovo reprezentatívny a osvetliť celý komplex javov.
...