Peniaze a bankovníctvo

Vznik bánk sa spája s rozvojom tovarového a peňažného hospodárstva. Spája sa tiež s postupujúcou deľbou práce.Zistilo sa, že na tovarovú výrobu je potrebná minimálna výška peňazí a časť peňažných prostriedkov sa stáva dočasne voľnou. Spoločenskou deľbou práce sa vyčleňuje špecifický podnikateľ, ktorý sa zaoberá mobilizáciou ( zhrňovaním ) peňažných prostriedkov a ich požičiavaním.
Prvé zmienky o existencii zmenárnikov a peňažníkov sú z roku 2780 až 2420 p.n.l. z Egypta. Ďalšie zmienky sú z Babylónie a Asýrie odkiaľ sú známe pojmy zmenka a šek. Za úschovu peňazí vyberali peňažníci úrok a poskytovali pôžičky v peniazoch alebo v tovare. Najstaršími obchodmi bankárov boli zmenárenské operácie, na skúšanie a výmenu mincí nadväzovalo uschovávanie depozít za poplatok. Peňažné depozitá sa najprv tajne a neskôr s dovolením veriteľov začali požičiavať za úrok, na ktorom sa veritelia aj neskôr podielali. V miestnom meradle sa používal žírový ( bezhotovostný ) styk. Veriteľ obdržal potvrdenie, na ktorom bol zapísaný vklad. Majiteľ potvrdenky mal možnosť vyrovnať záväzok odovzdaním potvrdenky inému veriteľovi, ktorý ju mohol predložiť banke na zaplatenie. Bankové obchody najprv uskutočnovali jednotlivci, neskôr to boli celé bankárske rodiny ( v Taliansku - Bardi, Peruzzi, Medici, v Nemecku - Fugerovia ).