Personálny manažment ako povolanie

Riadenie a vedenie ľudí je fenomén spoločenského života, ktorý vraj sprevádza históriu ľudstva už od praveku. Vtedy vznikali prvé spoločenské skupiny, ktoré bránili svoju ľudskú existenciu pred nepriateľským okolím Na vedúce osobnosti sa kládli určité kvalifikačné požiadavky, ako veľká fyzická sila a inštinkt, ktorý pomáhal pri rozhodovaní v nebezpečných situáciách.

V histórii novoveku nastala veľká zmena v tom, že telesná prevaha začala strácať svoj význam a viac sa oceňoval inštinkt, ktorý predstavoval významnú súčasť umenia riadiť a viesť ľudí.

S francúzskou buržoáznou revolúciou (1789 - 1792) vznikli v etike a štruktúre medziľudských vzťahov ďalšie veľké zmeny. S vydobytím hospodárskej moci a politických práv meštianstvom, ktoré boli legalizované v ústave, sa mení aj súbor princípov, ktoré tvoria základné normy pre správanie sa občanov. V pracovnej sfére tohto obdobia sa stále uplatňovali normy ľudských vzťahov a vedenia ľudí, ktoré boli charakteristické pre vojenskú organizáciu.

Začiatkom 18. storočia ľudské zdroje v porovnaní s materiálovými a finančnými zdrojmi mali nízku hodnotu. Táto etapa sa dá charakterizovať prebytkom ľudských zdrojov nad potrebou ich využitia. Výrobný proces bol v tejto dobe náročný na množstvo fyzickej práce, nevyžadoval si zvlášť kvalifikovanú pracovnú silu. Z činností, ktoré súvisia s riadením ľudí sa na najnižšej úrovni praktizovalo organizovanie práce zamestnancov, evidencia zamestnancov a vyplácanie miezd.