Platónova ústava

Aby bolo možné pochopiť a vyjadriť sa k takému rozsiahlemu a obsahovo najbohatšiemu dielu ako je Ústava, je nevyhnutné, aby sme sa najprv oboznámili s autorom samotným, obdobím, v ktorom pôsobil a ktoré ovplyvňovalo jeho myslenie a v neposlednom rade aj o motívoch jeho politického a filozofického myslenia.
Narodil sa v roku 424 p. n. l. na ostrove Aiginos blízko Atén v aristokratickej rodine. Keď dosiahol vek dvadsať rokov, stal sa Sokratovým žiakom. Aristokratické rodinné zázemie umožnilo Platónovi dosiahnuť hlboké filozofické i muzické vzdelanie. Pripravoval sa aj na politickú kariéru. Nezískali si ho však ani demokratické poriadky v Aténach ani vláda oligarchie či tridsiatich tyranov. Po oligarchickej revolúcii nastali represie proti demokratom, ktorým padol za obeť aj Sokrates. Dvadsaťosemročný Platón, zdrvený smrťou svojho učiteľa, prichádza k rezignovanému záveru, že filozof sa nemôže dobre cítiť v žiadnom politickom zriadení. Ostáva mu utiahnuť sa do súkromia, alebo sa pokúsiť reformovať štátne zriadenie.
Po dvadsiatich rokoch Platón podľa vzoru pytagorovcov vytvoril filozofickú školu Academiu. Jej zásadným poslaním bolo vychovávať politickú elitu.
Svoj filozofický systém nevysvetľuje Platón vo forme vedeckého diela. Prednosť dáva básnickým výtvorom, filozofickým dialógom, ktoré najčastejšie vedie so Sokratom.
Zomrel v roku 346 p. n. l. uprostred písania jednej zo svojich prác.