Podniková sociálna politika

Podniková sociálna politika je jedným z rozhodujúcich nástrojov realizácie sociálnej politiky pri aktivizácii rozvoja ľudských zdrojov. Štát so sociálne orientovaných trhovým hospodárstvom stanovuje zamestnávateľom prostredníctvom zákonov v tejto oblasti určité povinnosti, ktoré možno chápať ako minimálne štandardy. Podniková sociálna politika je zároveň aj akousi prevenciou sociálneho napätia, stabilizátorom pracovných síl podniku a významným fenoménom sociálneho a ekonomického rozvoja podniku s orientáciou na kolektívny a individuálny rozvoj ľudských zdrojov.
Podniková sociálna politika znamená predovšetkým motiváciu ľudského činiteľa a je jedným z faktorov, ktoré formujú osobnosť zamestnanca. Uplatňovanie podnikovej aktivity v sociálnej politike sa prejavuje hlavne v tom, ako sú zamestnanci spokojní s pracovnými podmienkami a s podmienkami odmeňovania, ako hodnotia možnosti sebarealizácie a jej vplyv na rodinu. Na podnikovú sociálnu politiku má vplyv aj vonkajšie prostredie, ktoré sa stáva súčasťou širšej sféry, v ktorej sa uskutočňuje sociálna aktivita podniku. V podstate ide o manažment pracovných vzťahov na základe sociálneho partnerstva, participačných mechanizmov, najmä kolektívneho vyjednávania, ktorý zahrňuje okrem odmeňovania za prácu aj pracovné podmienky, ochranu zdravia zamestnancov, humanizáciu ľudských vzťahov v pracovnom procese a participáciu zamestnávateľa na životných podmienkach zamestnanca.
Hlavným zmyslom a zámerom podnikovej sociálnej politiky je dosiahnuť rozvoj ľudských zdrojov podniku a jeho dobrej ekonomickej a sociálnej klímy prostredníctvom účinných aktivít, ktoré stimulujú a motivujú zamestnancov k efektívnej pracovnej činnosti, zvyšovaniu ich profesného a osobného rozvoja a stabilizácie výkonných a kvalifikovaných zamestnancov. Na tento účel je potrebné zamerať pozornosť na realizáciu potrieb ľudí ako zamestnancov podniku a na uspokojovanie tých potrieb, ktoré majú dôležitý vplyv na pracovnú výkonnosť a zvyšovanie úrovne ľudského potenciálu podniku.