Popis:
Pri istom zjednodušení možno povedať, že pojem systém znamená celok zložený z jednotlivých elementov, ktoré v dôsledku vzájomných väzieb a závislostí vytvárajú novú kvalitu celku. Je usporiadaný hierarchicky a elementy, ktoré ho tvoria, možno tiež posudzovať ako systémy nižšieho poriadku, napr. politické strany, štát a pod.. Vo vzťahoch s prostredím sa prejavuje jeho celistvosť, ale aj vnútorná diferencovanosť.
Názory na politický systém a jeho štruktúru sú rôzne. V americkej sociológii sa často stretávame s pojmom „politický režim“. Teória politického systému sa začala formovať v USA najmä v 50. rokoch nášho storočia (David Easton).
Rôznorodosť názorov na politický systém je spôsobená tým, že sám politický systém je veľmi rôznorodý. Spôsobuje to skutočnosť, že do neho vchádzajú rôzne prvky (napr. rozličné organizácie, úrady, politické strany, hnutia atď.); pritom všetky tieto prvky sú navzájom prepojené, ovplyvňujú nielen seba, ale aj svoje okolie. K tomu samozrejme patria jednotlivci (občania) s ich vlastným politickým statusom, ktorí majú svoje práva, povinnosti a záujmy. V minulosti sa predpokladalo, že aktivita občanov v spoločenskom živote a v politike bude skôr nízka, a potom by riešenie politických otázok zostávalo ako výsada vzdelaných (a teda aj múdrych) občanov - politikov. V súlade s týmto vznikali spočiatku aj hlavné inštitúcie politického systému - politické strany skôr ako kluby mocných a urodzených. Volebné systémy boli obklopené radom cenzovných a iných obmedzení. Dokonca aj samotný parlament sa spočiatku považoval len za akýsi „zbor notáblov“ (vznešených, vplyvných, urodzených osobností), ktorí vedia, čo a ako urobiť oveľa lepšie ako tí, ktorí im zverili rozhodovanie do rúk.
Je zrejmé, že od tých čias, ako sa sformulovali prvé princípy politického systému sa už mnohé zmenilo, aj keď možno prečítanie predchádzajúcich viet v niekom vyvolalo trpký úsmev na tvári s myšlienkami na súčasnosť.
Pojmom štruktúra politického systému vyjadrujeme usporiadanie, rozmiestnenie a organizačné väzby tvoriacich ho súčastí. Štruktúra pritom znamená také spojenie prvkov tvoriacich systém, ktoré im umožní plniť ich funkcie v rámci fungovania systému ako celku. Prvky politického systému vyčleňujeme predovšetkým na základe toho, akú plnia úlohu a funkcie v politickom systéme danej spoločnosti. Takýmito prvkami sú štátne orgány, politické strany, záujmové združenia, ľudia, jednotlivci, politické normy a politické vzťahy.
Politické strany majú rôznu veľkosť a rozličný význam v celkovom mechanizme politického systému. Ich úloha spočíva predovšetkým v získavaní, upevňovaní alebo udržaní politickej moci. Preto tvoria dôležitú súčasť politického systému.
Kľúčové slová:
politický systém
politika
politické strany
voľby
štátne právo
volebný zákon
Obsah:
- Úvod 3
1 Politický systém a jeho zložky 4
2 Politické strany 5
2.1 Význam politických strán 5
2.2 Vznik politických strán 6
2.2.1 Založenie politickej strany 6
2.2.2 Vznik politickej strany 7
2.3 Zánik politických strán 8
2.3.1 Zánik politickej strany 8
2.3.2 Zrušenie politickej strany 9
2.4 Klasifikácia politických strán 9
2.4.1 Konzervatívne strany 10
2.4.2 Liberálne strany 10
2.4.3 Sociálne strany 11
3 Systém politických strán a hnutí v Slovenskej republike 11
4 Voľby 13
4.1 Zásady volebného práva 13
4.2 Volebný systém 14
4.3 Stanovenie termínu volieb 14
4.4 Väčšinový volebný systém 15
4.4.1 Relatívny väčšinový systém 15
4.4.2 Absolútny väčšinový systém 16
4.4.2.1 Dvojkolový väčšinový systém 16
4.4.2.2 Alternatívne hlasovanie 17
4.5. Volebný systém pomerného zastúpenia 18
4.6. Zmiešaný volebný systém 18
4.7. Uzatváracia klauzula, kvórum 18
4.8. Volebný zákon Slovenskej republiky 19
4.9. Voľby na miestnej úrovni 19
Použitá literatúra 21