Poradenstvo orientované-centrované na človeka

Vychádza z práce Carla Rogersa, ktorí poradenstvo zamerané na človeka rozpracoval. Patril k zakladateľom humanistickej psychológie a jeho myšlienky sa rozšírili do celého sveta. Rogers najskôr pracoval ako psychológ v New Yorku v Spoločnosti pre prevenciu násilia na deťoch. Hlavný prúd psychológie zdôrazňoval testovanie a liečbu, s ktorými nesúhlasil a preto začal rozvíjať svoje vlastné teórie. Nepáčilo sa mu, že psychológia v tom čase pristupovala k ľuďom ako objekt skúmania, a nie ako k jednotlivcovi, ktorí si zaslúžia porozumenie a rešpekt. Rogers predstavil vlastný prístup v knihe Poradenstvo a psychoterapia – Novšie koncepty v praxi. Začiatkom 50. rokov sa nedirektívne poradenstvo stalo známe ako ,,terapia zameraná n klienta“.