Porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou (ADHD)

Názov ADHD pochádza z anglického Attenction Deficit Hyperactivity Disorder, čo znamená Porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Nejde o chorobu, ale o biologickú poruchu, spôsob, akým mozog funguje.

Odhadovaný výskyt tejto poruchy je u 3-5% detí. Niektoré pramene udávajú výskyt až 19%. Čo môže byť spôsobené nárastom počtu hyperaktívnych detí alebo nepresnou diagnostikou. Objavuje sa najmä u chlapcov a to v približne 3 - násobnom počte ako u dievčat, najčastejšie medzi piatym a siedmym rokom života.

U 2 tretín pacientov symptómy tejto poruchy postupne vymiznú dospievaním a nástupom do dospelosti. Pri jednej tretine tieto prejavy zostávajú. Títo ľudia majú potom zväčša problémy v sociálnej oblasti.

Pre syndróm ADHD sa doteraz používalo niekoľko pomenovaní. Najčastejšie to bola Ľahká mozgová dysfunkcia (LMD). ADHD bolo popísané v USA v roku 1902 ako špeciálna dysfunkcia mozgu (specific disorder), neskôr, v tridsiatych rokoch 20. storočia, ako hyperkinetický spätný účinok z detstva. V šesťdesiatych rokoch sa začali používať lieky na riadenie následkov ADHD, čo boli amfetamíny (Ritalín). V sedemdesiatych rokoch sa podarilo určiť ako ústredný motív nepozornosť a v osemdesiatych rokoch sa identifikovala táto porucha aj v kombinácii s hyperaktivitou.

ADHD je považované za neurologický syndróm, ktorý sprevádzajú symptómy ako hyperaktivita, impulzívnosť, nesústredenosť, zábudlivosť, slabá kontrola popudu, ktoré sú chronické ako príznaky neurologickej patológie.