Postavenie prezidenta SR

Dňa 1. 1. 1993 sa začali písať ústavné dejiny samostatnej Slovenskej republiky. Týmto dňom nadobudla v plnom rozsahu účinnosť aj Ustava Slovenskej republiky, schválená 1. 9. 1992, ktorá vytvorila základný právny rámec pre fungovanie ústavných orgánov a inštitúcii. Postupne sa kreovali vrcholné ústavné štátne orgány, z ktorých mnohé sa museli začať budovať od základov. K nim bezpochyby patrí aj inštitút hlavy štátu.

Prezident Slovenskej republiky ako prvý občan nášho štátu je bezpochyby centrom záujmu nielen občanov Slovenskej republiky ale aj v zahraničí. Postavenie hlavy štátu patrilo a patrí v súčasnej ústavnej teórii k jednej z najviac diskutovaných tém.

Pri spracovaní tejto práce bolo mojou snahou ozrejmiť postavenie a právomoci prezidenta Slovenskej republiky so zreteľom na právomoci prezidenta Slovenskej republiky v trestnoprávnej oblasti, vymedzené najmä v Ustave Slovenskej republiky. Pôvodný text ústavy bol v dôsledku vyskytovania sa určitých „nedokonalostí“, ktoré sa objavili pri uplatňovaní ústavných právomocí prezidenta počas výkonu svojej funkcie viac krát novelizovaný. Zastupovanie hlavy štátu v prípade, ak svoj úrad nemôže vykonávať alebo tento nie je obsadený, bolo novelizované ústavným zákonom č. 244/1998 Z.z.. Hlavným prínosom ústavnej novely - ústavného zákona č. 9/1999 Z.z. bolo zavedenie priamej voľby hlavy štátu občanmi. Ďalšia novela ústavy - ústavný zákon č. 90/2001 priniesla zmeny najmä v právomociach prezidenta.