Praveká spoločnosť

Cieľom tejto práce je čo to napísať o morálke pravekých ľudí a morálke ako takej. O pravekých ľudí vieme toho veľmi málo. Pravek je tradičné označenie obdobia svetových dejín. Je to najstaršie obdobie vo vývoji ľudstva. O pravekých ľudí sa dozvedáme napríklad z archeologických vykopávok, z nájdených vecí a pod. Skúma ho prehistória a archeológia, antropológia a etnografia. Obsahom práce sú ľudské činnosti. Vtedajší vzťah človeka k svetu, k sebe samým. Aké mali vtedy ľudia hodnoty, ako sa správali, čo vyznávali ako žili a tiež ako sa rozmnožovali. Človek má v tejto etape dva problémy a to mať obživu a bezpečnosť - ochrániť sa pred prírodnými živlami a dravou zverou. V tomto období sa človek tiež učí. A to nielen ako vyrobiť plnohodnotný nástroj ale učí sa morálne prežívať aj keď si toho ešte nie je plne vedomí. Snaží sa prežiť v drsných podmienkach a uchovať rod. Pravekého človeka od prvého okamihu sprevádzalo náboženstvo, ktoré je jeho znakom a súčasťou jeho podstaty. Pračlovek môže tiež konať určité magické rituály. Je schopný uctiť si mŕtveho človeka. S úctou súvisí aj vznik umenia. Ľudská skupina sa v praveku skladá z pokrvne príbuzných rodov. Rozdelením spoločnosti na triedy sa pokrvné a teritorálne zväzky oslabujú a postupne nadobúdajú osobitý charakter. Rozhodujúce postavenie mali ženy. Ako matky zabezpečovali trvanie rodu. Ľudia v praveku sa postupne menili až sa vytvorila spoločnosť podobná dnešnej. Bol to vývoj od najjednoduchších spoločenských foriem k zložitejším. Postupne si praveký ľudia podávali poznatky, skúsenosti ako to prevláda dnes.