Právny poriadok v prvej ČSR

Vznik právneho poriadku v Československej republike po roku 1918 je spojený s ustanoveniami článku 2 zákona o zriadení samostatného československého štátu z 28. októbra 1918 (tzv. recepčná norma – zák. č. 11/1918 Zb. z. a n.). V zmysle jeho ustanovení zostali v platnosti po roku 1918 v Československu všetky dovtedy na tomto území platné zemské i ríšske zákony a nariadenia. Tým sa v plnom rozsahu prevzal právny poriadok z čias Rakúsko-Uhorského štátu. Vytvoril sa tzv. stav právneho dualizmu, čo znamenalo, že na území českých krajín sa používalo právo rakúske a na území Slovenska právo uhorské. Po vydaní tzv. recepčnej normy sa právo na území Československa neustále menilo dopĺňaním a prijímaním nových právnych noriem. Pri formovaní práva mala veľký význam súdna prax, na základe ktorej dochádzalo najmä na Slovensku k zmenám prevzatého uhorského práva a tým k vytváraniu spoločných základov s právom recipovaným v českých krajinách.