Právo na vzdelanie

Právo na vzdelanie nie je právom byť v škole informovaný o tom, čo sa zdá práve najdôležitejšie učiteľovi, škole alebo štátu. Právo na vzdelanie v sebe zahŕňa dva procesy – proces byť vzdelávaný o tom, čo je podstatné pre rozvoj osobnosti človeka ale i celej spoločnosti a proces byť vzdelávaný, ktorý reflektuje žiaka ako partnera učiteľa a berie ohľad na prostredie, v ktorom je žiak vzdelávaný. Tak ako iné práva i právo na vzdelanie prechádza určitým vývojom v súvislosti s tým, čo spoločnosť považuje za kľúčové pri získavaní vzdelania. Vzdelaním sa človeku myseľ može otvoriť a podnecovať človeka, aby sa dozvedal
stále viac a viac, bádal, hľadal sám a tvorivo nové súvislosti. Iným prístupom pri vzdelávaní myseľ človeka môže ostať zatvorená a neschopná sama reagovať tvorivo na nové podnety bez motivácie ďalšieho vzdelávania. Spočiatku bolo podstatné naučiť žiaka len čítať, písať, počítať. Spoločnosť si postupne uvedomovala, že obsah i spôsob vzdelávania ovplyvňujú hodnotovú orientáciu človeka, ktorá je kľúčová pre jeho rozvoj i rozvoj spoločnosti.