Prečo verejnosť vníma činnosť spravodajských služieb čiastočne ako príťažlivú a zároveň odpudzujúcu ?

Niekto slávny raz povedal : „človek sa boji len toho, čo sám nepozná“. Preto strach, odpor či bezmocnosť a úzkosť vznikajú u človeka v dôsledku jeho neinformovanosti, nedostatku schopnosti posúdiť veci sám objektívne, skreslenia informácií po ceste od informačného zdroja k príjemcovi či vplyvu masy na zmenu a skreslenie pôvodnej informácie. Slová ako neinformovanosť, skreslenie informácií či manipulácia masou, dnes v ponímaní jedinca moderného veku znejú pri argumentácii ako slabosť. V dobe masových informačných tokov v podobe internetu, hlasových, obrazových či tlačových médií je neinformovanosť slabosťou. Moderný jedinec má teda všetky predpoklady bádať a objasňovať si svoju nevedomosť a tým sa zbavovať svojho strachu a neistoty z nových, na prvý pohľad kalných informácií. I napriek trendu informovanosti a vzdelanosti však stále zostávajú oblasti nášho sveta, ktoré sú z rôznych dôvodov skryté a nejasné a tým v závislosti od typu jedinca v nás vzbudzujú v lepšom prípade rešpekt a zvedavosť, v tom horšom obavy a strach. Jedným z fenoménov, ktorý je možné bez váhania označiť ako verejnosti nejasný a zahmlený je nepochybne fenomén spravodajských služieb a ich činnosti. Ony samotné, vrátane ich činnosti, sú chápané dnešnou populáciou v podstate tromi krajnými a viacerými medzi stupňovými spôsobmi. Prvá časť populácie je neinformovaná, zažila viaceré štátne režimy, ktoré tieto služby nadlho svojou činnosťou pošpinili a i preto ich vníma so strachom ako niečo „nad nami“ čo sami nedokážu ovplyvniť a to neznáme je automaticky zlé. I preto v nich hlavne z dôvodu neinformovanosti pretrváva v tejto otázke strach a obavy.