Prezidentská forma vlády, jej výhody a nevýhody. Porovnanie prezidentského systému USA so systémom v Latinskej Amerike.

Výrok amerického politika Barryho Goldwatera „ Ak je štát dosť silný na to, aby nám dal všetko, čo si prajeme, tak je dosť silný, aby to aj všetko vzal“ hovorí o dôležitosti spôsobu vládnutia. Každý štát, ktorý sa snaží o zakotvenie demokratických inštitúcií a návykov, je jedinečným laboratóriom. Sám si musí nájsť priestor pre pravidlá hry. K tým základným môžeme zaradiť stanovenie si formy vlády - teda či bude formovať parlamentnú, prezidentskú alebo kombinovanú. K tomu musí prispôsobiť aj vhodnú formu volebného systému.
Forma vlády predstavuje úpravu systému najvyšších orgánov štátu. Vyjadruje hierarchiu rozloženia moci v štátu. Nepredstavuje len ústavné (teoretické) vymedzenie, ale je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov (osobností zastávajúcich tieto posty, tradícií, zvykov a pod.).
K základným modelom foriem vlády patrí prezidentský a parlamentný systém. Spoločným znakom oboch základných teoretických modelov je skutočnosť, že volenému parlamentu patrí zákonodárna moc. Platí tu uplatňovanie suverenity ľudu. Tento znak ju voľbami preniesol na zastupiteľský zbor - zákonodarný orgán. Základný rozdiel medzi týmito systémami spočíva však v zložení, postavení a členení výkonnej moci, a najmä v postavení jej prezidenta.

Témou mojej práce je prezidentská republika, ktorou sa budem snažiť podrobnejšie rozpracovať postavenie jednotlivých zložiek moci v štáte. Okrem porovnania výhod a nevýhod prezidentského systému si za cieľ práce staviam priblížiť rozdelenie tohto systému na výkonnú, zákonodárnu, súdnu moc a volebný systém Spojených štátov amerických. Na základe tejto teoretickej časti chcem porovnať Spojené štáty americké, ktoré sú tak typické pre tento systém vlády s inými štátmi, ktoré si osvojili tento systém vládnutia.