Priestorové plánovanie - Prešovský kraj

Cieľom práce je zmapovať záujmové územie- Prešovský kraj, prírodné podmienky, sídelnú štruktúru, obyvateľstvo, dopravnú infraštruktúru, inštitúcie, služby a zhodnotenie limít a potenciálov rozvoja.

1. Vytýčenie záujmového územia

-Prešovský kraj vznikol 24. júla 1996 na základe zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky
-severná hranica je zároveň štátnou hranicou s Poľskou republikou, na východe hraničí s Ukrajinou, na juhu s Košickým krajom, na juhozápade s Banskobystrickým krajom a na západne Žilinským krajom

2. Rozbor územia

2.1 Prírodné podmienky
Najvyšší bod: Gerlachovský štít (2 655 m.n.m.)
Najnižší bod: výtok rieky Ondavy z kraja v katastri obce Nižný Hrušov (105 m.n.m.)
- Relatívny výškový rozdiel predstavuje 2 550 m

Reliéf
- povrch výrazne členitý, s horským charakterom
- z celkovej výmery kraja 899 761 ha zaberá lesná pôda 49,1 %

-najznámejšie geomorfologické celky- Vysoké Tatry, Pieniny, Spišská Magura, Levočské vrchy, Čergov, Šarišská vrchovina, Košická kotlina, Slanské vrchy, Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a Vihorlatské vrchy.
-nachádza sa tu niekoľko veľko a maloplošných chránených území, z ktorých rozsahom a významom sú najväčšie Tatranský národný park a Pieninský národný park.
-zo Slovenského rudohoria je na území kraja Slovenský raj a Čierna hora, severnými okrajmi sem ešte zasahuje Košická kotlina, Slanské vrchy a Vihorlatské vrchy