Princípy právneho štátu

Poňatie existencie právneho systému vychádza z podmienky dodržiavania práva subjektami práva a používanie štátneho donútenia.
Pojem právny štát predstavuje určitý ideál, v zmysle ktorého má subjektivistickú vládu konkrétnych ľudí nahradiť vláda práva, čiže vláda neosobných, racionálnych pravidiel, ktoré zaväzujú všetkých občanov a ostatných obyvateľov štátu, ako aj predstaviteľov a nositeľov štátnej moci. Vláda prostredníctvom práva má byť prostriedkom zabezpečenia slobody každého pred zákonom, zabezpečením ľudských práv a právnej istoty. Základným cieľom právneho štátu teda má byť zabezpečenie ochrany slobody občanov od štátu. A na to je potrebné právo.
Úsilie nájsť účinný liek proti samovláde a svojvôli mocných je staré ako samo ľudstvo. Klbko úvah, z ktorého sa rodili prvé základné črty právneho štátu sa začína rozmotávať už v Antickom Grécku, v období antickej politickej filozofie, v období úvah o štáte. Zákon tu bol považovaný za súčasť harmónie, prirodzeného poriadku vesmíru. Vládol nad všetkými a nad všetkým. Samotný zákon podľa Platóna je “ neobmedzeným pánom nad vládcami a vládcovia sú iba poslušnými poddanými v službách zákona.“ ( Platón:Zákony,Praha,1961,s.715. ).
Pramene idey právneho štátu sú zrejmé aj u Aristotela, keď tvrdí, že vládou ľudí sa do moci vnáša aj pudový prvok, kým zákon považuje za výsostný produkt rozumu. Podľa Montesquieura „ každý človek, ktorý vlastní moc má sklon ju zneužívať, pokračuje, kým nenarazí na určité hranice.“( Montesquieu,Ch.de Secondat: Duch zákonov, Bratislava,1989,s.206. )