Popis:
Čo je to vlastne cnosť?
Pre mňa ako človeka, ktorý sa doteraz nezaoberal filozofiou, sa tento pojem spájal výlučne s morálkou človeka a jeho mravnými zásadami, s vlastnosťami človeka ako sú statočnosť, pravdovravnosť, dobrosrdečnosť, vernosť, láska k blížnemu. Už pri čítaní prvej odbornej literatúry som sa stretla s definíciou cnosti: „ cnosť (grécky „arété“, latinsky „virtus“) je stálym návykom, dispozíciou a úsilím o dobro“.[1] Ale cnosť nie je len jedna, cností a morálnych požiadaviek na človeka je viacero, ktoré sa spájajú do jedného pojmu cnosť.
Kľúčové slová:
aréte
apatheia
dianoetické a etické cnosti
stoicizmus
helenizmus
skepticizmus
epikureizmus
Demokritos
filozofia
Zdroje:
- ASMUS, V. F.: Antická filozofie. Praha: Svoboda, 1986
- HREHOVÁ, H.: Pohľad do dejín etických systémov. Bratislava: Charis, 1998
- MACHOVEC, D.: Dějiny antické filosofie. Jinočany: H&H, 1993
- STÖRIG, H. J.: Malé dějiny filozofie. Praha: Zvon, 1992