Problematika vstupu Turecka do EÚ

Začatie prístupových rozhovorov s Tureckou republikou by značne skomplikovalo a pravdepodobne aj znemožnilo nájsť spoločný konsenzus v otázke budúcej podoby Európskej únie.
Je nezodpovedné začať rozhovory s touto veľkou ázijskou krajinou s tak odlišným vnímaním základných hodnôt, na ktorých by mala byť postavená spoločnosť, ak ešte zďaleka nie je jasné, ako by mal vyzerať útvar, do ktorého by táto krajina mala po ukončení rozhovorov vstúpiť. Aj keď sa v prípade Turecka hovorí až o pätnástich rokoch trvania rozhovorov, Európska únia by mala byť jasne definovaná ešte pred ich začiatkom.
Dnes, keď Európska únia pomaly a zložito hľadá svoju budúcu podobu, by zahájenie prístupových rozhovorov s Tureckou republikou so všetkými jej kultúrnymi, politickými a sociálnymi odlišnosťami značne sťažilo a pravdepodobne aj znemožnilo nájdenie spoločného konsenzu. Celý proces európskej integrácie by sa tak mohol dokonca zvrátiť. Po eventuálnom vstupe Turecka do EÚ by sa táto krajina stala jej najľudnatejším členom. Podľa štúdie vypracovanej agentúrou Forost by Turecko v roku 2013 (dátum najskoršieho možného vstupu) mohlo mať 14,2 % obyvateľov 28-člennej EÚ (členmi budú aj Bulharsko a Rumunsko), 11,2 % hlasov v Európskom parlamente a 7,8 % hlasov v Rade EÚ. Vplyv Turecka na utváranie budúcej podoby Európy, jej zákonov a hodnôt, by teda bol značný.