Projekt obnovy a využitia areálu Šarišského hradu

Rozsiahle ruiny jedného z najväčších slovenských hradov sa vynímajú vo vzdialenosti asi 5 km severne od Prešova nad mestečkom Veľký Šariš. Vďaka výbornej geografickej polohe na samostatnom kopci, ktorý výrazne prevyšuje okolitý terén nad riekou Torysou a nachádza sa pri starej obchodnej ceste vedúcej na sever, bolo toto miesto obývané od mladšej doby kamennej do 4. storočia n. I. Kontinuita osídlenia v ďalších storočiach nebola dokázaná.
Nová pevnosť nadviazala na praveké hradisko až v čase konštituovania uhorského kráľovstva v súvislosti s obranou jeho severnej hranice. Táto v 11. -12. storočí prebiehala niekoľko kilometrov severne od Prešova a pozostávala zo širokej línie strážnych staníc, osád strážcov, zásekov, opevnení rôzneho druhu a hradov. Hrad vznikol pravdepodobne na konci 12. storočia ako kráľovský hrad, sídlo panovníkovho správcu (župana), po prvý raz uvádzaného r. 1217. Po tatárskom vpáde (1241) bol pôvodný drevený, sčasti murovaný hrad prebudovaný. Kamenný kráľovský hrad vtedy pozostával z mohutnej hranolovitej veže (donjon) s murivom až 4,3 m hrubým, priľahlého paláca, cisterny na vodu a obvodového obranného múru s priekopou. Na ochranu jedinej prístupovej cesty k bráne slúžila samostatne situovaná kužeľovitá vežička na západnej strane, neskôr zakomponovaná do opevnenia dolného hradu. Po vzniku Šarišského komitátu v 40. rokoch 13. storočia sa stal centrom nového správneho celku, sídlom šarišských županov. Prvá písomná zmienka o hrade je z r. 1262.