Psychológia - reflexia na film Vyšší princíp

„Z hlediska vyššího princípu mravního vražda tyranú není zločinem ! ...“ Slová, ktoré mi utkveli v pamäti a zároveň akoby som ich neustále počula odniekadiaľ z diaľky, vo mne opakovane vyvolávajú zimomriavky. Obraz doby krvi prelievania, bezduchého zabíjania a vraždenia ľudí nevinných z ľahkomyseľnosti. Len tak pre radosť z uspokojenia a bez výčitiek, nad iným človekom. Z pocitu moci a krutovlády vodcu ríše a to len preto, že nezabudli byť ľuďmi a pomáhali druhým. Vyvolávanie beznádeje a vštepovanie strachu a neistoty do ľudskej duše z budúcnosti, s posmešným úškrnom na tvári. Vynucovanie si poslušnosti diktátorským vládnutím ,kde neexistovalo odpustenie a každý počin „proti“ ríši bol potrestaný smrťou, hoc bol banálny. Stačilo tak málo, nevedome, neúmyselne. Mladí ľudia, ktorí mali prejsť skúškou dospelosti začínali uvažovať o svojej ďalšej životnej ceste v neistote. Niektorí ustráchaní a poniektorí si dovolili byť však odvážnejší. Mladícka nerozvážnosť žiarlivosť a pýcha, zranené ego, ako prinúti konať zlo s úmyslom ublížiť a pomstiť sa. Zrada pre zisk z pomsty. Z malej iskierky vznikne ohnivý živel , ktorý likviduje všetko naokolo. Zabíja, zraňuje seje do srdca bezmocnosť a pocit zúfalstva. Na opačnej strane, svetielko nádeje. Viera vo „vyšší princíp“ a morálku, viera v kúsok dobra v srdci nepriateľa. Nádej pre záchranu mladých životov. V jednej chvíli prichádzajú o všetko! Celý život sa im premietne hlavou ,všetky spomienky aj plánovaná budúcnosť. Posledné chvíle, posledné minúty prosby o pomoc a odpustenie. Hľadanie vhodných posledných slov, slzy stekajúce po tvári , zadúšanie sa vzlykmi. Matka hľadajúca svojho syna z posledných síl prosiaca, kričiaca do prázdna. Rútiac sa do okov smrti , zomiera. Nádej v ľudskosť umiera. Pocit moci utešuje! Tak ohavné , tak nespravodlivé.
...