René Deskartes

Prvý deň jeho života sa stal takmer aj posledným (31. Marec 1596). Descartes sa od matky nakazil tuberkulózou. Novorodenec kašľal tak strašne, že doktor mu nedával nádej na prežitie. Matka umrela štrnásť mesiacov po jeho narodení. Reného otec bol radcom v miestom parlamente a presťahoval sa do Rennes. Descarta vychovávala stará mama z matkinej strany. Vo svojich desiatich rokoch, začal žiť a študovať na známom jezuitskom kolégiu College de la Flèche - prestížnej škole.
Descartes odišiel z La Flèche v roku 1614. Jeden rok zrejme strávil v St.-Germain-en-Lay pri Paríži - osamote. V miestnych Kráľovských záhradách sa nachádzali fontány so sochami pohybujúcimi sa na hydraulickom princípe, čo malo byť inšpiráciou pre zariadenia, ktoré Descartes opísal vo svojej Rozprave o človeku.
V roku 1615 odišiel Descartes študovať právo na univerzitu v Poitiers. Vo venovaní k jeho dizertácii nachádzame krátky záblesk jeho osobnosti. Čítame tu: ,,Vášnivo som prahol po čoraz šírejších vodách výrečnosti. Ale keďže tie spôsobujú, že človek ešte viac túži po vlastnom poznaní, namiesto toho aby utíšil jeho smäd, napokon ma nemohli uspokojiť.“ Zdá sa, že Descartes sa nevedel rozhodnúť o smerovaní svojej ďalšej kariéry. Naďalej sa držiac myšlienky právnického povolania, vstúpil v roku 1618 v Holandsku do armády ako dobrovoľník. Podľa svojho vlastného opisu žil záhaľčivo a bol nešťastný ,,uprostred toho zmätku a nevzdelaných vojakov“.
Počas vojenskej služby v Brede sa 10. novembra 1618 stretol s Issacom Beeckmanom. Vo svojom denníku si Beeckman v nasledujúci deň poznamenal: ,,Fyzika a metematika v jednej osobe možno nájsť len veľmi zriedkavo.“ Ešte nikdy nestretol nikoho, kto by matematické a fyzikálne výskumy spájal rovnako exaktným spôsobom. Beeckman sa stal Descartovým učiteľom. Neskôr (23. Marca 1619) mu Descartes písal.