Rodina ako sociologicko-psychologický fenomén

Rodina je najdôležitejšia sociálna primárna skupina spojená vzťahom manželstva a vzťahom rodičia a deti. Je produktom historického vývoja spoločnosti, ktorý prešiel niekoľkými formami vývoja, počnúc od formy pokrvného príbuzenstva, cez párové, polygamné formy, až po monogamný typ (matriarchát, patriarchát).
U väčšiny ľudí, odhliadnuc od sirôt, chovancov detských domovov alebo detí z rozvedených rodín, je rodina prvým zážitkom skupiny a zároveň nositeľom socializácie, vývoja.
Veľký význam priznal citovým vzťahom medzi dieťaťom a jeho rodičmi až Zigmund Freud a neskôr Adler, ktorý zdôrazňoval dôležitú rolu súrodencov.
Výskumy rodinných konštelácií, čiže foriem rodiny a ich dôsledkov na neskorší život, ktoré praktizoval W. Tomanem, priniesli okrem iného nasledujúce výsledky:
1, Pri inak neporovnateľných hľadiskách sú dôležité osoby, s ktorými dieťa trávi väčšinu času.
2, Nové trvalé vzťahy blížnych majú porovnateľne viac vyhliadok na úspech , ak sa podobajú raným a najranejším trvalým sociálnym vzťahom. Tak zostávajú manželia, ktorí sa doplňujú súrodeneckými rolami(staršia sestra jedného brata sa vydá za mladšieho brata jednej sestry) s nadpriemernou pravdepodobnosťou spolu dlhšie a majú viac(psychicky zdravších) detí ako partneri bez doplňujúcich(komplementárnych) súrodeneckých rolí. Podobne má tiež u rodičov každý z nich s vyššou pravdepodobnosťou lepší vzťah k dieťaťu, ktoré zodpovedá jeho vlastnému najranejšiemu postaveniu v súrodeneckom rade.