Samovražda – smrť, ktorá sa nemusela stať

Seminárna práva zo psychológie o samovražde.

Úvod.
Rozmýšľali ste už nad samovraždou? Nie? V tom prípade ste v literatúre ktorá sa zaoberá touto problematikou považovaní za šťastných a vyrovnaných ľudí. Totiž ľudia, ktorí sa odhodlajú k tomuto činu, sa často krát škatuľkovaní ako psychicky chorí ľudia. Je to však pravda? Myslím si, že názory na samovraždu sú často rozporuplné a veľmi odlišné. Na jednej strane tento čin niektorí ľudia považujú za hrdinský a obdivujú, ako sa niekto môže k samovražde odhodlať. Sú rozčarovaní z toho, že niekto vezme svoj život do svojich rúk a rozhodne sa so všetkým definitívne skoncovať. Na strane druhej je tu názor, ktorý hovorí o tom, že je to najzbabelejší čin k akému sa môže človek znížiť. Stotožňujem sa s týmto názorom.

Predsa, je hrdinské, ak sa niekto rozhodne skoncovať so svojim životom? Nie je to riešenie problému. Každá minca má dve strany a každý problém má svoje riešenie. Človek týmto činom možno ukončí svoje osobné trápenie a problémy, no pred tým, než sa odhodlá k tomu činu, mal by si položiť zásadnú otázku: „Neublížim tým ľuďom, ktorým na mne záleží a milujú ma?“ Odpoveď znie jednoznačne: „ÁNO!“ A práve toto ma vedia k tomu, aby som samovraždu vnímala ako najzbabelejší a najsebeckejší čin. Nemyslím si, že je čo i len jedna vec, ktorá by sa dala u samovrahov obdivovať.