Sekty a náboženské spoločnosti

V oblasti problematiky siekt a kultov neexistuje jednotná charakteristika na vysvetlenie základných pojmov. Absencia jednej všeobecne uznávanej definície vyjadrujúcej povahu sekty, kultu či iných pojmov, ktoré vznikli postupným udomácnením tohto fenoménu v spoločnosti a jeho skúmaním, je spôsobená práve možnosťou pohľadu na danú problematiku z rôznych perspektív, či už ide o rozmer teologický, právny, psychologický, psychiatrický, sociologický, atď. Jednotliví autori sa teda zaoberajú spomínanými pojmami v rôznych rovinách, ktoré korešpondujú s ich profesijným, odborným či spoločenským zameraním.
Weber a Troeltsch (In: Jandourek, 2001) uvádzajú rozdiel medzi cirkvou a sektou, pričom cirkev považujú za veľkú a dobre organizovanú s formálnym členstvom často od narodenia, vedenie má klerikálny a hierarchický charakter a cirkev ohľadne svojho učenia robí mnohokrát rozsiahle kompromisy so svetskými pomermi, pretože je integrovaná do inštitucionálneho usporiadania spoločnosti. Na rozdiel od spomenutého sektu chápu ako menšiu a menej organizovanú skupinu veriacich s charakterom pospolitosti, pričom členovia sa osobne poznajú, a dobrovoľnosti, čo predpokladá vstup do sekty dospelým. Ako ďalší znak sekty uvádzajú, že jej kňazstvo je všeobecné a ostro sa vymedzuje voči vládnucej kultúre. Podľa Jandourka (2001) niektorí autori tieto kritériá spochybňujú a prikláňajú sa skôr k možnosti hovoriť o sektárskych rysoch, ktoré sa môžu objaviť v akejkoľvek inštitúcii.