Seminárna práca na tému Raž

Kultúrna raž je mladšou obilninou ako pšenica a jačmeň. Pôvodne to bola burina vyskytujúca sa v kultúrnych porastoch pšenice. Bola známa už v dobe železnej. Do Európy priniesli kultúrnu raž pravdepodobne Slovania, od ktorých sa rozšírila do Nemecka a severných krajín, kde je hlavnou obilninou na piesočnatých pôdach. Najväčšie množstvo raže sa spotrebuje na výrobu bioetanolu, ražného destilátu, na výrobu cereálnych výrobkov. Zo zrna raže sa získava ražná múka. Z nej sa vyrába tmavý pšenično-ražný chlieb s kváskom, pečivo a perníky. Celozrnná ražná múka blahodarne pôsobí na činnosť čriev, proti zápche, hemoroidom, nádorom. Ražné zrná a dokonca i celé zelené rastliny raže slúžia aj ako krmivo pre zvieratá. Ražná slama sa využíva na výrobu rohoží, krytiny, ako energetický zdroj a pod. Raž sa ako chlebová obilnina používa najmä v Strednej a Východnej Európe. Podiel raže na celosvetovej produkcii obilia je preto iba 1 %. Najväčším pestovateľom raže na svete je Poľsko, kde sa urodí 3,3 milióna ton tejto obilniny ročne. Každý z nás zje priemerne 10 kg raže za rok. Raž patrí k nenáročným a odolným druhom obilia. Rastie na všetkých pôdach a je ozajstným majstrom v znášaní mrazu: znesie teplotu až do -25 °C. Dobre znáša kyslé pôdy a je ju možné vysievať aj na chudobné podzolové pôdy. Optimálna pôdna reakcia pre raž je 4,8-7,0. Na pôdach s pH nižšou ako 4,5 bez vápnenia sa jej pestovanie neodporúča. Pre rýchly rast je využívaná aj ako jednoročná krmovina. Citlivá je na veľkú vlhkosť pôdy. Aj keď sa raž v požiadavkách na pôdu považuje za najmenej náročnú obilninu, predovšetkým ekonomická úspešnosť jej pestovania predpokladá akceptáciu lepších pôdno-klimatických podmienok. Zrno raže obsahuje 12 percent bielkovín, 1,6 percenta tuku, dôležité vitamíny skupiny B, vitamín E.