Seminárna práca z predmetu Pedagogika voľného času

V dejinách ľudskej spoločnosti existovalo a dodnes existuje veľa názorov na problematiku voľného času.
Ucelenejšie poňatie tohto problému sa zrejme zjavuje prvý raz v prácach gréckych filozofov, ktorí nazvali voľný čas scholé. Tento termín prekladá slovník ako: voľný čas, prestávka, odpočinok, nedostatok práce, vyplnenie voľných chvíľ prácou, rozhovormi, štúdiom a podobne.
Voľný čas detí a mládeže a jeho naplňovanie pozitívnymi aktivitami hrá významnú úlohu pri utváraní osobnosti mladého človeka, pri jeho pozitívnej socializácii a prevencii vzniku spoločensky a sociálne nežiaducich javov, ktoré predstavujú pre deti a mládež výrazné zdravotné, spoločenské a ekonomické riziko. Ide o problematiku šikanovania, násilia, záškoláctva, drogových závislostí, alkoholizmu, fajčenia, kriminality, rizikového sexuálneho chovania, patologického hráčstva, ako aj prejavov rasizmu a intolerancie.
Súčasný vývoj voľnočasových aktivít detí a mládeže nie je veľmi pozitívny. Prehlbuje sa skôr pasivita, konzumnosť a nenáročnosť aktivít. Frekvencia aktivít sa znižuje okrem jednej, tou je sledovanie televízie. Medzi týždenné aktivity môžeme zaradiť počúvanie hudby, čítanie časopisov, stretnutia s priateľmi a ničnerobenie. Mesačnú frekvenciu majú návštevy kaviarní, aktívne športovanie, návšteva diskoték, kina, štúdium a mimoškolské vzdelávanie.
Dominantným médiom sa stala televízia, ktorá je ťažiskom voľného času detí a mládeže.
Pre deti má voľný čas význam a hodnotu práve preto, že im poskytuje priestor, v ktorom sa môžu relatívne slobodne venovať činnostiam, zodpovedajúcim ich detským želaniam, záujmom a potrebám.
K vhodnému a zmysluplnému využívaniu voľného času však treba viesť a vychovávať deti od malička. Výchova v čase mimo vyučovania vlastne spája výchovu v rodine a v škole, ani jednu nemôže nahradiť, ale môže byť ich plnohodnotným partnerom a významne napomáhať k seba realizácii a rozvoju osobnosti vo voľnom čase, jej vzťahov k svetu.