Slováci v Rumunsku

Slováci v Rumunsku

Rumunsko, ktorého veľkú časť zaberajú východné a južné Karpaty a na východe ho obmýva Čierne more, sa pre mnohých našich predkov stalo druhou vlasťou. Dôvody, pre ktoré Slováci opustili domovinu a odišli do cudzej krajiny sú rôzne. K tomuto vážnemu rozhodnutiu, ktoré vo väčšine vnímali ako dočasné, ich prinútila zlá ekonomická situácia, nedostatok práce, peňazí, ale aj politické, či náboženské prenasledovanie. „Zahraniční Slováci tvoria osobitú a významnú súčasť slovenského národa. V minulosti patrili vzťahy k pôvodnej vlasti k nim medzi najviac zanedbávané, čo bolo aj jednou z príčin ich značnej asimilácie“ s obyvateľstvom krajiny, do ktorej sa presťahovali. „Vysťahovalci pociťovali potrebu združovať sa. Vznikali spolky, začali vychádzať rôzne periodiká, tlačili sa knihy, kalendáre. Styky so starou vlasťou prechádzali výkyvmi, raz boli dobré, inokedy spôsobovali ťažkosti.“ „Vysťahovalectvo je imanentná súčasť našej minulosti. Nemôžeme sa pochopiť, pokým nepochopíme svoje vlastné vysťahovalectvo.

Lebo vysťahovalectvo u nás (aj u niektorých iných národov) nie je okrajová epizóda, ale neoddeliteľný dej, ktorý má vonkajší a vnútorný význam. Nielen pre tých, čo odišli, ale aj pre tých, ktorí ostali v starej vlasti.“ Osídľovanie územia dnešného Rumunska Slovákmi začalo v 18. storočí a prebiehalo ešte v 19. storočí. Slovensko a Slováci boli jedným z mnohých národov multikultúrneho Rakúsko-Uhorska. Podnety pre začiatok vysťahovalectva Slovákov na Dolnú zem treba hľadať v období upevňovania moci Habsburgovcami, krutou rekatolizáciou (najväčšie slovenské evanjelické zbory sa nachádzali na práve na Dolnej zemi) a stavovských povstaní. Po satmárskom miery a odchode tureckej armády ostala Dolná zem opustená. Chudobným roľníkom sľúbili zemepáni pôdu, ktorú dostanú do vlastníctva po odstránení lesných porastov. „To, čo si vyrúbete, bude vaše.“