Popis:
Básnický jazyk Sama Bohdana Hroboňa je komplikovaný a jeho texty sa stávajú nezrozumiteľnými. Jeho slovotvorba bola spočiatku odmietaná. Andrej Mráz v súvislosti s mesianizmom hovorí o zložkách jazyka, ktoré ovplývajú novotvarmi. Tým, že Hroboňova básnická reč je plná týchto novotvarov a zloženín, Pišút to konštatuje ako preťaženosť básnickej reči.
Oskar Čepan považuje za hlavný motív jeho slovotvorby „mytologický etymologizmus v podobe poeticko-fantazijnej sémantickej interpretácie kmeňov a koreňov slovenskej lexiky.“ (Čepan, 1973, s. 120).
Interpretácia básne:
Báseň Sama Bohdana Hroboňa Obraz (Krajolik) je rukopis, ale nie je datovaný. Kým Hroboň žil, jeho báseň nebola zverejnená v žiadnom zo slovenských časopisov, preto je ťažké určiť aspoň približné časové údaje.
Vlastimil Kovalčík sa vyhol tematizácií tohto problému a v bibliografickej poznámke o autorovi uviedol, že „v druhej polovici päťdesiatych rokov tvorí z jazykového a poetologického hľadiska svoje najcennejšie básne.“ (Somolayová, 2005, s. 287).
...
Kľúčové slová:
Hroboň
národné obrodenie
slovenské národné obrodenie
obrodenie
romantizmus
literatúra
slovenská literatúra
báseň
poézia
verš
strofa
slovenský básnik
básnik
Obsah:
- Úvod
Interpretácia
Rozbor
Záver
Použitá literatúra
Zdroje:
- ČEPAN, Oskár: Romantický mesianizmus a Samo B. Hroboň. In: K problematike slovenského romantizmu. Martin : Matica slovenská, 1973, zvlášť s. 118 - 127
- PIŠÚT, M. et al.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava : Obzor, 1984. 904 s.
- SOMOLAYOVÁ, Ľubica. 2005. K mesianistickému jazyku poézie Sama Bohdana Hroboňa. In: Slovenská literatúra, roč. 4 - 5, 2005, č.4, s. 286 - 295