Popis:
Sociálna komunikácia
Slovo „komunikácia“ je odvodené od latinského tvaru „communico, communicare“ , čo znamená „zdeľovať, oznámiť niečo, spoločne sa radiť, dorozumievať sa“. Komunikácia je predovšetkým výmena informácii medzi biologickými systémami, avšak používa sa aj na pomenovanie dopravných prostriedkov (napr. komunikácia letecká, železničná, cestná) alebo telekomunikačných prostriedkov (napr. telefón, rozhlas, televízia, ďalekopis, atď.).
Slovo „sociálna“ výraz „komunikácia“ upresňuje a naznačuje, že ide o komunikáciu medzi ľuďmi, a to predovšetkým prostredníctvom používania konvenčných symbolov ako výsledku spoločenského konsenzu. V takomto poňatí komunikovať znamená vymieňať si informácie v sociálnom kontakte.
Komunikácia zabezpečuje adaptáciu človeka na spoločnosť a ovplyvňuje sieť spoločenských vzťahov. Je predpokladom normálneho duševného vývinu a dôležitým faktorom psychickej stability. Prípady izolácie ukázali, že ak izolácia trvá dlhší čas, môže viesť k úplnému fyzickému a psychickému zrúteniu.
Sociálna komunikácia, základné psychologické poznatky z jej oblasti, dobré vyjadrovacie schopnosti a vynikajúce ovládanie zásad rečového prejavu sú taktiež mimoriadne významnými predpokladmi pre normálny plnohodnotný život.
Kľúčové slová:
Ľudská komunikácia
komunikácia zvierat
Štruktúra komunikácie
Verbálna komunikácia
neverbálna komunikácia
Kategorizácia neverbálnych komponentov
Formy komunikácie
Zdroje:
- SVOBODOVÁ-BUCK, M.: Sociálna komunikácia - jej úlohy a význam. Štátny pedagogický ústav, Bratislava, 1994.,
- MISTRÍK, J.: Vektory komunikácie. UK Bratislava, 1999.,
- JANOUŠEK, J.: Sociální komunikace. Praha, 1968.,
- KAČÁNI, L. a kol.: Základy učiteľskej psychológie. SPN, Bratislava, 1999.,
- JANOUŠEK, J. a kol.: Sociální psychologie. S/P/N, Praha, 1988.,
- ĎURIČ, L. a kol.: Učiteľská psychológia. SPN, Bratislava, 1992.