Sociálna komunikácia

1.1. Sociálna komunikácia
Slovo „komunikácia“ je odvodené od latinského tvaru „communico, communicare“ , čo znamená „zdeľovať, oznámiť niečo, spoločne sa radiť, dorozumievať sa“. Komunikácia je predovšetkým výmena informácii medzi biologickými systémami, avšak používa sa aj na pomenovanie dopravných prostriedkov (napr. komunikácia letecká, železničná, cestná) alebo telekomunikačných prostriedkov (napr. telefón, rozhlas, televízia, ďalekopis, atď.).
Slovo „sociálna“ výraz „komunikácia“ upresňuje a naznačuje, že ide o komunikáciu medzi ľuďmi, a to predovšetkým prostredníctvom používania kovenčných symbolov ako výsledku spoločenského konsenzu. V takomto poňatí komunikovať znamená vymieňať si informácie v sociálnom kontakte.

1. 2. Metakomunikácia
Počas komunikácie si nevymieňame len informácie, ale odovzdávame si navzájom aj kľúče k ich pochopeniu, k objasneniu, ako im rozumieť. Naznačenie, akým spôsobom prijať správu, čiže to, čo je nad komunikáciou, alebo komunikácia o komunikácii sa nazýva metakomunikácia. Metakomunikácia teda určuje ako rozumieť obsahu vyjadrovaného (napr. ako ocenenie, či kritiku, iróniu alebo vážnu výpoveď). Nesprávne vnímanie metakomunikačných faktorov môže viesť k nedorozumeniam a celkovo negatívne ovplyvniť sociálnu komunikáciu.
Skutočný význam oznámenia teda utvárajú tieto faktory:
• verbálny alebo neverbálny obsah (čo sa hovorí),
• kontext situácie (za akých okolností sa hovorí),
• citový a hlasový prízvuk (akým „tónom“ sa hovorí),
• mimická a pantomimická akcentácia (ako sa hovoriaci „tvári“),
• akcentácia konaním (čo a pri hovorení robí).
...