Sociálna práca s rodinou, deti ako cieľová skupina sociálnej práce

V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa môžeme rodinu chápať ako základnú jednotku spoločnosti a prirodzené prostredie pre rast a blaho detí ako aj ostatných členov rodiny. V záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti je preto pre dieťa dôležité vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia (In: Zamestnanosť a sociálna politika, č. 7, júl 2008).
Rodinu tiež možno vymedziť ako „prirodzené spoločenstvo rodičov a detí. Ide o tajomstvo lásky: manželskej, materinskej, otcovskej, detskej, bratskej, starých rodičov a vnúčat, vnúčat k starým rodičom. Táto láska stmeľuje rodinu“ (Vargaš, 1996, s. 63).
Charakteristické znaky rodiny:
- forma, ktorá je historicky ustálená a podlieha schváleniu danej spoločnosti,
- vnútorné zväzky medzi jej členmi sú založené na manželstve, pokrvnom príbuzenstve alebo na právne upravených náhradných vzťahoch,
- spoločnosťou uznané základné funkcie rodiny (biologicko-reprodukčná, ekonomická, výchovná, emocionálna a psychohygienická, socializačná a ochranná) (Levická, 2004).
Môžeme tvrdiť, že rodina je schopná plniť svoju hlavnú úlohu len vtedy, keď sa rodič dokáže podriadiť potrebe dieťaťa, pretože je za neho zodpovedný, a tiež keď podobne zodpovedný vzťah k sebe majú aj dospelí členovia rodiny (Matoušek, 1993).
Rodina má teda v živote dieťaťa nezastupiteľné miesto. Sprostredkováva a vštepuje mu základné životné hodnoty, návyky, pravidlá a spôsoby správania sa v jeho rodine ako aj v kontakte s inými ľuďmi, spoločnosťou.