Sociálne myšlienky v učení cirkvi

Cirkev si už od prvopočiatkov svojej existencie všímala sociálne položenie človeka a slúžila ľudskej spoločnosti i na sociálnom poli. Pravda, hlavným poslaním Cirkvi bolo a je sprostredkovať ľudom nadprirodzený život, vecnú spásu. Boh chce spásu všetkých ľudí (1. Tim 2, 4), a preto poslal na svet svojho syna Ježiša Krista, aby svojou smrťou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním zaistil všetkým nadprirodzený život, večnú spásu. Cirkev ako nástroj a všeobecná sviatosť spásy pokračuje v Kristovom diele vykúpenia. (Porov. Katechizmus katolíckej cirkvi, č. 776). No nadprirodzená spása ľudí ako primárne poslanie Cirkvi zasahuje aj do pozemského života človeka a spoločnosti. Sám Kristus, hlásajúc evanjelium o Božom kráľovstve a Božej láske k ľudom, na každom kroku prejavoval sociálne cítenie a starosť o sociálne položenie človeka. Z mnohých miest evanjelia vidno, ako sa Spasiteľ sveta Ježiš Kristus ujímal tých najnúdznejších, bránil ich ľudskú dôstojnosť a práva. Bránil rovnakú dôstojnosť všetkých bez rozdielu, tak mužov, ako aj žien. On nikoho nevylučoval zo svojej Božskej lásky.