Sociálne poradenstvo

Poradenstvo ako metóda sa začína formovať koncom 19. a začiatkom 20. storočia ako súčasť formujúcej sa oblasti v sociálnej práci. Pri zrode sociálneho poradenstva stáli lekári (napr. Salomonová, Cabot, Reynoldsová), psychológovia (napr. Robinsonová, Plánt), sociológovia (Hayes, Payot, Bláha), taktiež pedagógovia (napr. Radlinská) a ďalší, ktorí hľadali riešenia pre klienta aj mimo svojej vlastnej vednej disciplíny. "Vlastná materská disciplína nebola schopná ponúknuť tie riešenia, ktoré by klientov problém minimalizovali alebo odstránili, pretože problém, ktorý klient potreboval riešiť, nebol vždy v kompetencii tej-ktorej vednej disciplíny. Napríklad v oblasti medicíny išlo o problematiku TBC vo vzťahu k extrémnej chudobe, medicína vedela nájsť riešenia pre oblasť liečby TBC, ale tieto neboli dostupným riešením pre extrémne chudobných" (Levická, 1998, s. 19)...