Sociálne "JA"

Psychologické prístupy k osobnosti majú svoju dlhoročnú tradíciu a žiaden z významných smerov nemohol tento problém vynechať, hoci medzi nimi nachádzame rozdiely. Pohľady na osobnosť vykazujú veľkú pestrosť, najmä pokiaľ ide o zvýraznenie jej štruktúry a vnútorných mechanizmov. či už ide o behaviorizmus, psychoanalýzu, humanistickú psychológiu alebo iné smery, vo všetkých existuje chápanie osobnosti vo vzťahu k sociálnemu prostrediu bez ohľadu na to, ktorý z týchto dvoch prvkov (osobnosť – spoločnosť) sa považuje za prvotný. Sebavnímanie je v americkom a európskom myslení dobre zažitým pojmom. jeho začiatky v západných filozofických školách však nájdeme však najskôr v 17. storočí v prácach Descartesa, Locka a Humea. títo vplivní filozofi zdôrazňovali, že „ja“ je základnou súčasťou vedomia. Na túto myšlienku vo svojich prácach nadviazal aj psychológ Wiliam James, ktorý upozornil na to, že dôležitou súčasťou sebaobrazu je sociálne porovnávanie. James tiež poukázal na to, že sociálne porovnanie priebeha vo vzťahu k významných osobám tvoriacim referenčnú skupinu. Neporovnávame sa s úplne cudzími ľuďmi, ale s tými, ktorých považujeme za podobných nám samým alebo v nich vidíme zosobnenie cieľov, ktoré by sme chceli dosiahnuť.