Popis:
Štítna žľaza je malá žľaza v tvare motýľa, ktorá spočíva v strede dolného krku. Jeho primárnou funkciou je kontrola metabolizmu tela (rýchlosť, pri ktorej bunky plnia povinnosti nevyhnutné pre život). Na kontrolu metabolizmu štítna žľaza produkuje hormóny T4 a T3, ktoré hovoria bunkám tela, koľko energie sa má použiť.
Správne fungujúca štítna žľaza udrží správne množstvo hormónov potrebných na udržanie metabolizmu tela v uspokojivej miere. Keď sa používajú hormóny, štítna žľaza vytvára náhrady.
Množstvo hormónov štítnej žľazy v krvi je monitorované a kontrolované hypofýzou. Keď hypofýza, ktorá sa nachádza v strede lebky pod mozgom, zaznamená buď nedostatok hormónov štítnej žľazy alebo vysokú hladinu hormónov štítnej žľazy, upraví svoj vlastný hormón (TSH) a pošle ho do štítnej žľazy, aby oznámila čo robiť. Z histologického hľadiska má ŠŽ charakter parenchýmového orgánu.
Na povrchu je ohraničená väzivovým puzdrom (capsula fibrosa), ktorá sa skladá z dvoch listov- capsula externa et propria. Vonkajší list je tenká, ale pevná vrstva oddeľujúca žľazu od okolitých štruktúr. Väzivo z tejto vrstvy je prepojené s väzivom z okolia a takto fixuje ŠŽ na svojom mieste. Z vnútorného listu vybiehajú do parenchýmu väzivové septá, ktoré ho rozdeľujú na laloky a lalôčiky. Retikulárne vlákna, ktoré zabezpečujú oporu žľazových buniek, vystupujú práve z týchto siept. Väzivové štruktúry tvoria strómu orgánu a v priestoroch medzi nimi sa nachádzajú folliculi tvoriace funkčnú časť. V žľaze sa nachádzajú dva druhy buniek- folikulárne a parafolikulárne (Čihák, 2002).
Kľúčové slová:
Biológia
Štítna žľaza
ochorenia
seminárna práca
Obsah:
- 1. Čo je štítna žľaza?
1.1 Úloha štítnej žľazy
1.2 Čo je to ochorenie štítnej žľazy?
1.3. Čo spôsobuje ochorenie štítnej žľazy?
2. Rozdelenie chorôb štítnej žľazy
2.3 Struma
2.4. Hypotyreóza
2.5. Hypertyreóza
2.6. Zápal štítnej žľazy
2.6.1. Akútny zápal štítnej žľazy
2.6.2. Subakútny zápal štítnej žľazy
2.6.3. Chronický zápal štítnej žľazy
2.7. Rakovina štítnej žľazy
2.8. Myxedémová kóma
2.9. Hashimotova tyreoiditída
2.10. Gravesova-Basedowova choroba
Zdroje:
- 1. ČIHÁK, R., GRIM, M.: Anatomie 2, Druhé, upravené a doplněné vydání. Praha: GRADA, 2002: 402-406. ISBN 80-247-0143-X.
- 2. JAVORKA, K., a kol.: Lekárska fyziológia. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2001: 399-403. ISBN 80-8063-023-2.
- 3. KIŇOVÁ, S., HULÍN, I., et al.: Interná medicína. Bratislava: ProLitera, 2013: 836-842. ISBN 978-80-970253-9-7.
- 4. KLENER, P., et al.: Vnitřní lékařství, čtvrté, přepracované a doplněné vydání. Praha: GALEN, 2011: 939-955. ISBN 978-80-7262-705-9.
- 5. KONRÁDOVÁ, V., UHLÍK, J., VAJNER, L.: Funkční histologie. Jinočany: H&H, 2000: 234-236. ISBN 80-86022-80-3.
- 6. NEČAS, Emanuel. Patologická fyziologie orgánových systémů. 2. vyd. Praha: Karolinum, 2009. Učební texty Univerzity Karlovy v Praze. ISBN 9788024617121.
- 7. Štítná žláza. 1. vyd. Praha: Galén, 2006. Trendy soudobé endokrinologie, sv. 2. ISBN 8072624008.
- 8. http://bergendiova.blog.sme.sk/c/393035/8-veci-ktore-by-ste-mali-vediet-o-stitnej-zlaze-a-imunite.html