Stručný prehľad baníctva vo svete a na Slovensku

Prvé bane vznikli v mladšej kamennej dobe, na ťažbu pazúrika. Šachty pazúrikových baní dosahovali hĺbku 12m. Odtiaľ sa lúčovito rozbiehali 50 až 120 m vysoké štôlne.
Už na začiatku neolitu sa začala povrchová ťažba v bani na jadeit na malom ostrove Heprishalem pred západným pobrežím Nórska.
Okolo r. 3000 existovali v Egypte bane na zlato, meď, tyrkys. Egypťania poznali už aj striebro, meteorické železo a olovo. V baniach získavali predovšetkým meď a zlato. Zlato Egypťania nazývali nub a pochádzalo najmä zo zlatej krajiny Núbie. Hornina so vzácnym kovom sa obyčajne vyskytovala v kremenných žilách. Otroci a trestanci kladivami a špicatými klinmi razili chodby v žilách kde sa predpokladal výskyt zlata. Chlapci do 17 rokov vynášali nalámanú horninu z baní na povrch. Železnými nástrojmi drvili v kamenných mažiaroch na drvinu veľkosti hrachových zŕn. Šrot potom mleli na prach v mlynoch a prepierali vodou na drevených stoloch. Jemná hluština sa pritom odplavila a ťažký piesok obsahujúci zlato zostával na stole. Vytriedenú horninu potom tavili spolu s olovom, pričom zlato odlúčilo zo žilných minerálov. V ďalšom procese tavenia trvajúcom 5 dní sa pomocou prísad odparovali nečistoty.
...