Súdne znalectvo a jeho historický vývoj (so zameraním na súdne lekárstvo)

Súdne lekárstvo je samostatná špecializovaná lekárska disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním príčin smrti pri násilných úmrtiach, skúmaním vzniku, mechaniky a následkov úrazov, a celým radom ďalších otázok súvisiacich s konaním iných osôb proti životu a zdraviu. Osobitne starostlivo skúma z týchto hľadísk dokonané samovraždy. Predmetom intenzívneho záujmu súdneho lekárstva sú aj náhle úmrtia, pri ktorých smrť nastala náhle – ľudia zomreli zo zdanlivého zdravia, bez predchádzajúcich zrejmých a alarmujúcich chorobných príznakov. Pri svojej práci súdne lekárstvo využíva celý rad poznatkov, metodík a pracovných postupov nielen z medicíny, ale aj z hraničných vedných odborov. V priebehu času si vyvinulo vlastné celkom špecifické pracovné metódy, vybudovalo si výkonné laboratóriá a na riešenie mimoriadnych prípadov vytvorilo nové, dovtedy nepoužité prístupy a postupy, vrátane experimentu.1
Súdne lekárstvo je praktickým medicínskym odborom dávaným na roveň klinických disciplín. Vo svojej práci používa a využíva metódy a poznatky rôznych odvetví lekárskej vedy, akými sú napr. patológia, biochémia, hematológia, traumatológia, resuscitácia, genetika, mikrobiológia, farmakológia atď., má však aj vlastné špecifické metódy, napr. dopravnú medicínu a výskum alkoholu, využíva aj iné prírodné vedy (analytická chémia, entomológia). Súdne lekárstvo má značný interdisciplinárny dosah a okrem iného je úzko späté s právnou sústavou a najmä s medicínskym právom. Má významné preventívne zameranie proti mnohým negatívnym spoločenským javom (kriminálne násilie, dopravná a pracovná nehodovosť, samovražednosť, alkoholizmus, drogová závislosť a pod.)