Syndróm CAN (Sociálna patológia a prevencia)

Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, všeobecne označovaný v anglosaskej literatúre ako Child Abuse and Neglect (CAN) a odtiaľ prevzatý aj do našej terminológie, je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Sú výsledkom prevažne úmyselného ubližovania dieťaťu, spôsobeného alebo pôsobeného najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, hlavne rodičmi. Ich najhraničnejšou podobou je úplné zahubenie dieťaťa. Zďaleka však nejde len o jednostranný akt zo strany ich pôvodcov alebo páchateľov (abusora), ale o zvláštnu interakciu všetkých zúčastnených osôb, zložiek a podmienok, v ktorých tento proces prebieha. Je pri tom viac či menej určený spoločensko-kultúrnym vzorcom vzťahu dospelých a detí, postavením rodičovstva a jeho významu v spoločnosti.

Dieťa môže byť vystavené len jednej z foriem syndrómu CAN, najčastejšie však dochádza k ich kombinácií, čím sa závažnosť a hĺbka traumy zvyšuje. Intenzita dopadu je o to vážnejšia, že väčšina foriem syndrómu CAN sa viaže na rodinné prostredie. Dieťa je však závislé na svojich rodičoch. V dôsledku toho je pocit istoty u týchto detí natoľko oslabený, že sa boja stratiť aj svoju nefunkčnú rodinu, napriek tomu, že je zdrojom ich utrpenia.

Niektoré deti trpia útokmi na ich telo: bijú ich, pália cigaretami, olievajú horúcou vodou, zväzujú ich, kopú alebo používajú iné formy trestania. Rodičia strácajú kontrolu nad svojim správaním, alebo pociťujú uspokojenie z ubližovania dieťaťu...