Syndróm vyhorenia - Psychológia

1. Definícia syndrómu vyhorenia

Syndróm vyhorenia k jeho hlavným prejavom patrí depresia, ľahostajnosť, cynizmus, sťažený kontakt, strata sebadôvery, časté choroby a telesné obtiaže. Nie je to obyčajná únava. Kto si stavia dom, môže byť veľmi unavený. Ale aj tak to nie je syndróm vyhorenia. Matka, ktorá niekoľko krát za noc vstáva k dieťaťu, môže byť na smrť unavená, ale tiež netrpí syndrómom vyhorenia. Nie je to ani prechodná kríza, u ktorej môžeme veriť, že čas momentálnu depresiu vylieči. Ale nie je to ani tendencia sťažovať sa, postonávať ako charakterová črta. Do syndrómu vyhorenia je vždy vpletená otázka zmyslu vlastnej práce. Keď sa práca darí, je zážitok zmysluplnosti práce pomáhajúceho silnejší, než bol v iných povolaniach. Keď sa nedarí, sú rovnako silnejšie aj pochybnosti.
Anglický výraz „burnout“ (vyčerpanie, spálenie, vyhorenie), ktorý má pôvod v priemysle sa čoraz častejšie používa v súvislosti s prácou učiteľov, sociálnych pracovníkov, zdravotníkov. Je to odborný termín, ktorý sa objavil v psychológii a psychoterapii v sedemdesiatych rokoch tohto storočia.