Systém vysokého školstva vo svete a na Slovensku

Vzdelanie nie je čistým verejným statkom. Hraničné náklady na vzdelávanie ďalšieho dieťaťa nie sú ani zďaleka nulové. Hraničné a priemerné náklady sú približne rovnaké. A nevyskytujú sa tu ani žiadne problémy s platením za využívanie tejto služby.

Tí, čo sa snažia ospravedlniť verejné vzdelanie z pozície zlyhania trhu sa sústreďujú na význam externalít. Napríklad sa často tvrdí, že mať vzdelaných občanov je spojené s dôležitými externalitami. Spoločnosť, kde každý vie čítať a písať, môže fungovať ďaleko lepšie ako negramotná spoločnosť. Avšak je tu veľký osobný zisk z toho, že človek vie čítať a písať, takže aj v prípade absencie vládnej podpory by sa to takmer každý naučil. A väčšina by nezostala len pri čítaní a písaní. Otázkou je, či by zvýšenie danej úrovne vzdelania, ktoré by občania dosiahli bez vládnej dotácie bolo schopné vytvoriť nejaké významné externality. Na túto otázku neexistuje jednotná odpoveď , ale zdôvodňovanie vládnej podpory založené na tomto druhu extrenalít sa zdá byť v najlepšom prípade nepreukázané.