Teória vodcovstva, lídri

„Vedenie v sebe zahŕňa sústredenie úsilia skupiny na spoločný cieľ a umožňuje jej členom pracovať ako tím“ (Drucker, P., 1993).
Prax potvrdzuje, že dnes už nestačí ísť cestou tradičných manažérov, ktorí iba plánujú, organizujú, kontrolujú a pod., lebo tí sú v úspešných organizáciách nahrádzaní tými, ktorí sú schopní podnecovať zamestnancov k dosiahnutiu spoločného cieľa.
Skutoční vodcovia (lídri) dokážu využiť schopnosti
a potenciál zamestnancov. „Vodcom (lídrom) je ten, kto dokáže v diskusii slovami aj
počúvaním jasne vyjadriť svoju víziu, a potom podnecovať napĺňanie a dotiahnutie tejto vízie
do úspešného konca“ (Welche, 2000).
Viesť znamená aj ovplyvňovať všeobecné princípy myslenia a konania ľudí.
Vedúci má pri ovplyvňovaní svojich podriadených možnosť opierať sa o päť pilierov moci:
donucovaciu, odmeňovaciu, zákonnú (legitímnu), odbornú a moc vyplývajúcu
z charakteru osobnosti.
Vedúci, ktorý sa pokúša ovplyvňovať ľudí pomocou donútenia, bude
zákonite čeliť problémom.
„Vplyv by mal byť záležitosťou vzájomného pôsobenia. Aby mohol človek ovplyvňovať, musí byť sám do určitej miery ovplyvňovaný. Znamená to, že vedúci musí byť ovplyvňovaný podriadenými. Mal by byť prístupným, spravodlivým a ohľaduplným človekom.
Jeho ovplyvniteľnosť podriadenými môže byť v určitých situáciách považovaná za prijateľnú, pokiaľ prispieva k získaniu vyššej miery vplyvu a odstraňovaniu umelej bariéry medzi ním a podriadenými. Vplyv je teda možné rozdeliť medzi tieto dve fiktívne strany a ťažiť z pozitívnych stránok tohto vzťahu“ (Donelly, J., 1997).