Teórie peňazí a názory vybraných ekonómov na peniaze

Teória peňazí patrí spolu s teóriou hodnoty a ceny k najstarším oblastiam ekonomickej teórie. V dejinách ekonomického myslenia by sme ťažko hľadali významného ekonóma, ktorý do svojho teoretického systému nezačlenil teóriu peňazí. Peniaze sa objavili už v dávnych systémoch tovarovej výroby, a preto neprekvapuje, že okruh vinikajúcich osobností, ktoré sa pokúšali odhaliť tajomstvá peňazí, sa tiahne od staroveku až do súčasnosti - od Platóna a Aristotela až k Mundellovi.
Prvé zárodky teórie peňazí nachádzame už v dielach najvýznamnejších predstaviteľov starovekej filozofie - Platóna a Aristotela. podľa Platóna, ktorý peniaze chápal ako „symbol“ slúžiaci na uľahčenie výmeny, hodnota peňazí je v zásade nezávislá od materiálu, z ktorého sú vyrobené. Platón je teda prvým známym autorom jednej z dvoch fundamentálnych teórií peňazí, zaťiaľ čo autorom druhej fundamentálnej teórie je Aristoteles, ktorý na na rozdiel od Platóna akcentoval metalistickú(tovarovú) teóriu peňazí.
Tieto dva základné prístupy (a ich rôzne modifikácie) ovplyvnili ďalší vývoj teórie peňazí, ktorá však okrem prehlbovania analýzy podstaty a funkcií peňazí venovala novým problémom a zmenám v peňažnom obehu, a to tak vnútri jednotlivej krajiny, ako aj v medzinárodnom meradle. Ekonómovia sa čoraz viac zaujímali o množstvo peňazí, formulovali rôzne teórie úroku, venovali pozornosť menovým vzťahom, analyzovali funkciu dopytu po peniazoch, nové formy peňazí (a v súvislosti s tým menové agregáty) a tzv. transmisný mechanizmus. Teórie peňazí sa už dlho zaoberajú vzťahom medzi peniazmi a ekonomickou činnosťou (vzťahom peňažných a reálnych veličín) v krátkom a dlhom období, na čo potom nadväzujú rôzne teórie monetárnej politiky, resp. rôzne prístupy ku kombinácii monetárnej a fiškálnej politiky. Vzľadom na ich množstvo by som charakterizoval len niektoré.