Terminológia samovražednosti

Samovražda predstavuje spôsobenie si smrti sebou samým. Vymedzením tohto pojmu sa zaoberalo mnoho lekárov, psychológov, filozofov a iných odborníkov, preto aj v odbornej literatúre môžeme nájsť viacero jeho vysvetlení. Uvádzame len niektoré:
„Samovražda je po latinsky označovaná termínom suicídium, ktorý je odvodený od slov sui - seba ceadere - zabiť, čo znamená zabitie seba. Tento termín zaviedol do literatúry v roku 1651 W. Charleton. Dovtedy sa používali označenia napr. spôsobiť si vlastnú smrť, zahynuť vlastnými rukami a pod.“
„Samovražda (suicídium) je vlastné úmyselné sebausmrtenie. Ako sociálny jav je jednoznačne neželateľná a považovaná za sociálnopatologickú.“
„Zámerný a sebapoškodzujúci akt, pri ktorom si osoba, ktorá sa ho dopustí, nemôže byť istá, či ho prežije,“ ďalšia z definícií, ktorej autorom je Stengel.
Z psychopatologického hľadiska sa klasifikuje ako „ charakteristické skratové konanie, pri ktorom človek nie je schopný znášať - podľa vlastného spravidla neoprávneného úsudku - neznesiteľnú situáciu a nehľadá iný variant ako zničiť sám seba.“