Popis:
Ako ľudia získavajú komunikačné schopnosti, ako si osvojujeme reč, jazyk? V minulom storočí sa množstvo vedcov, skupín vedcov, či vedeckých alebo myšlienkových smerov pokúšalo odpovedať na tieto otázky a vybudovať čo najcelostnejšie, najúplnejšie teórie (modely) akvizície jazyka a celkovo vývinu ľudskej psychiky. Často nasilu a zväčša navzájom protirečivo. Dnes máme veľkú výhodu - poznáme niektoré výsledky z iných vedeckých oblastí, ktoré vnášajú do problematiky vývinu jazyka nové svetlo; napríklad v čase nativistov (modularistov, generativistov) nebolo známe zistenie molekulárnej biológie, že ľudský génom obsahuje len (!) asi 40 000 génov, čo je zhruba rovnako veľa ako myš a asi trikrát toľko, čo drozofila. Naviac z neurovedy nebola známa schopnosť neuveriteľnej plasticity mozgovej kôry, najmä v detskom veku, a z informatiky, či z matematickej štatistiky, algoritmy schopné generalizovať - “naučené” na zopár príkladoch dokážu správne odpovedať aj na príklady, ktoré nikdy “nevideli” (napríklad tzv. umelé neurónové siete).
Kľúčové slová:
ontogenéza jazyka
nativizmus
behaviorizmus
zdieľanie emócií
sémanticko-kognitívny smer
pragmatický smer
kognitívna veda
akvizícia jazyka u detí
Obsah:
- Abstrakt
Úvodom
Prax vývinu reči u detí
Teoretické smery výskumu ontogenézy jazyka
Záverom: možnosti a nemožnosti výskumu vývinu komunikácie
Použitá literatúra
Zdroje:
- Prednášky Martina Takáča z kognitívnej vedy na FMFI UK, Ba
- Langmeier, Krejčířová: Vývojová psychologie, GRADA 1998
- Marína Mikulajová: Vývin komunikačnej schopnosti u detí, katedra logopédie PdF UK, Ba
- Ján Rybár: Kognitívna psychológia II - Alternatívne koncepcie psychogenézy poznania, katedra humanistiky FMFI UK, Ba
- Peter Sýkora: Gény a jazyk, SME 11. 10. 2001